Najčastejšie otázky – alergia na mlieko

Rozdiel medzi alergiou na kravské mlieko a intoleranciou na laktózu spočíva v tom, ako naše telo reaguje na tieto látky. Alergia na kravské mlieko je imunitná reakcia, pri ktorej náš imunitný systém reaguje na proteíny obsiahnuté v kravskom mlieku ako na cudzie látky a začne proti nim bojovať. Intolerancia na laktózu je zasa porucha, pri ktorej naše telo nedokáže správne tráviť laktózu, a to preto, že chýba nám enzým, ktorý je potrebný na jej správnu trávenie.

Alergia na kravské mlieko sa vyvíja, keď imunitný systém osoby reaguje na proteíny obsiahnuté v mlieku. Tieto proteíny sa nazývajú alergény a sú schopné spôsobiť alergickú reakciu, keď sú vstrebané do tela. Reakcia môže byť rôzna a môže zahŕňať kožné vyrážky, dýchacie problémy alebo ťažkosti s trávením. Niektorí ľudia môžu byť alergickí na viacero druhov mlieka, ako napríklad ovčie alebo kozie, ale alergia na kravské mlieko je najčastejšia. Alergia na kravské mlieko sa vyskytuje najčastejšie u detí, ale dospelí môžu byť alergickí na neho tiež. Ak máte podozrenie, že ste alergickí na kravské mlieko, mali by ste sa poradiť so svojím lekárom.

Existuje niekoľko spôsobov, ako sa môžu robiť testy na zistenie alergie na kravské mlieko. Jedným z najčastejších testov je kožný prick test, pri ktorom sa na kožu pacienta aplikuje malé množstvo proteínu z kravského mlieka a potom sa sleduje, či na mieste aplikácie vznikne začervenanie alebo opuch. Ďalším spôsobom je kožný patch test, pri ktorom sa proteíny z kravského mlieka aplikujú na kožu pacienta pod lepiacou páskou a potom sa sleduje reakcia počas 48-72 hodín. Okrem týchto kožných testov sa môžu robiť aj krvné testy, pri ktorých sa zistí, či v krvi pacienta existujú protilátky proti proteínom z kravského mlieka.

Ak má rodič podozrenie, že určité jedlo spôsobuje jeho dieťaťu alergickú reakciu, je vhodné vyradiť ho na tri týždne z jedálnička. Ak počas tohto obdobia alergické prejavy zmiznú, dá sa predpokladať, že alergizujúce jedlo bolo odhalené. Na potvrdenie tejto diagnózy možno ešte po tomto období dieťaťu inkriminované jedlo dať (urobiť provokačný test) a sledovať, či sa príznaky alergie opäť objavia. Ak si rodič nie je úplne istý, ktorá potravina alergiu spôsobuje, možno použiť úplnú eliminačnú diétu. Zakladá sa na tom, že dieťa počas dlhšieho obdobia nemôže konzumovať mlieko a mliečne výrobky, vajce, ryby, sóju, oriešky, zeler, a ostatné podozrivé potraviny a všetky priemyselne spracované potraviny, ktoré sú konzervované, prifarbované a aromatizované. Po určitom období sa dieťaťu s odstupom niekoľkých málo dní dáva znova jedna z vylúčených potravín, aby sa zistilo, na čo reaguje. Túto diétu je však potrebné vykonávať pod prísnym dohľadom lekára so správnymi doplnkami výživy.

Zdroj: prealergikov.sk

• Dojčenie. Odporúča sa dojčiť minimálne 6 mesiacov života. U deti s výraznou rodinnou záťažou v zmysle alergie, dojčenie nemusí zabrániť vzniku alergie, ale zmierni jej priebeh a oddiali jej vznik.
• Správna životospráva. Je dôležité deťom, kde u pokrvných príbuzných sa vyskytuje potravinová alergia, nepodávať v prvých rokoch života a hlavne v prvom roku života, potraviny s vysokou schopnosťou alergizácie.
• Nepodávať v prvom roku života kravské mlieko, vajce, citrusové plody, orechy, kakao.
• Podávanie probiotických kultúr matkám v tehotenstve a dojčatám v prvom polroku života pomáha kolonizovať črevo prospešnými baktériami, ktoré stimulujú mechanizmy oslabujúce alergickú reakciu. Tieto tvrdenia však vyžadujú ďalšie štúdie.

Zdroj : mamaaja.sk

Podľa kníhy Deti bez alergií sa zase uvádza, že:

1. Vyhýbanie sa alergénom by mohlo zvýšiť pravdepodobnosť výskytu
   potravinových alergií.
2. Imunitný systém môže mať obdobie imunitného okna, počas ktorého
   sa môže najľahšie naučiť, že všetky potraviny sú bezpečné.
3. Obdobie imunitného okna sa najlepšie podchytí vo veku od troch
   do piatich mesiacov batoľaťa.
4. Aby došlo k možnému ochrannému účinku, alergény sa musia
   podávať v ranom veku a často. Občasné vystavenie dieťaťa alergénom
   nestačí.

V prípade, že vaše dieťa trpí alergiou na kravské mlieko, mali by ste sa poradiť so svojím lekárom alebo pediatrom ohľadom toho, či môžete piť mlieko počas dojčenia. Vo všeobecnosti sa odporúča, aby matky, ktorých deti trpia alergiou na kravské mlieko, vyhýbali konzumácii mlieka počas dojčenia, pretože proteíny z kravského mlieka sa môžu dostať do materského mlieka a spôsobiť u dieťaťa reakcie. Je však potrebné si uvedomiť, že každý prípad je individuálny a mali by ste sa poradiť so svojím lekárom alebo pediatrom, aby ste zistili, čo je pre vás a vaše dieťa najlepšie.

Alergia sa môže vyskytnúť v každom veku. Dieťa sa môže už narodiť s alergiou na mlieko a takisto ju môže dostať dovtedy zdravý dospelý človek. Hoci obidva typy alergie sa ťažko liečia, v mnohých prípadoch postihnutí prekonávajú alergiu, a tá sa môže postupne strácať. V takomto prípade začína tolerovať príslušný alergén. Niekedy imunológovia navrhujú, aby postihnutá osoba naštartovala liečbu požívaním minimálneho množstva alergénu (napríklad mlieka) postupne v pomaly sa zvyšujúcich dávkach tak, aby sa ju telo naučilo rozoznávať a akceptovať. Avšak táto liečba je veľmi ťažká, riziková, nebezpečná, patrí vyslovene len do rúk odborníkov a je aj neštandardná.

Zdroj : prealergikov.sk

Antihistaminiká sú lieky, ktoré sa používajú na liečbu alergií a sú účinné pri zmierňovaní príznakov alergie na kravské mlieko, ako sú svrbenie, opuchy, vyrážky alebo dýchavičnosť. Antihistaminiká fungujú tak, že inhibujú účinok histamínu, látky, ktorú vylučuje naše imunitné zložky v reakcii na cudzie látky. Ak máte alebo má vaše dieťa alergiu na kravské mlieko, mali by ste sa poradiť so svojím lekárom alebo alergológom o tom, či je pre vás vhodné užívať antihistaminiká a aké by bolo najvhodnejšie pre vaše príznaky.

Na balení potravín sa môže objaviť označenie “môže obsahovať mlieko” alebo “môže obsahovať stopy mlieka”. Toto označenie sa používa na označenie potravín, ktoré boli vyrobené na rovnakom zariadení alebo v rovnakom priestore ako potraviny obsahujúce mlieko, a preto existuje riziko kontaminácie. To znamená, že hoci daná potravina sama osebe neobsahuje mlieko, môže obsahovať stopy mlieka z iných potravín, s ktorými sa pri výrobe alebo skladovaní stretla. Toto označenie je dôležité pre ľudí trpiacich alergiou na mlieko, aby sa mohli rozhodnúť, či danú potravinu môžu konzumovať alebo nie.

Bezmlieka.sk už objavilo viacero potravín s označením “vegan”, ktoré v sebe mali mlieko, teda jeho stopy. Ak pri produkte “môže obsahovať mlieko” zacítite príznaky, môžete podať podnet.

Ľudia alergickí na kravské mlieko môžu neprimerane reagovať aj na hovädzie mäso, ale alergia na mlieko nemusí nutne spôsobovať problémy pri konzumácii hovädzieho mäsa.  V skupine Alergia na mlieko a intolerancia laktózy boli vytvorené viaceré príspevky od alergikov, pričom potvrdzovali, že konzumácia hovädzieho mäsa im nerobí dobre pri alergií na ABKM. Môžete si prečítať náš článok venovaný hovädziemu mäsu a alergií na kravské mlieko.